Veštenie Numerológia Magické úkony Snímanie kliatieb a porobení
| ÚVOD VEŠTENIE TAROT :MAGICKÉ ÚKONY :KURZY :POVIEDKY :ČLÁNKY Knihy PDF |
|
AKAŠA
Ležal na posteli. Oči zavreté. Vyrovnaný, prikrytý. Telo absolútne uvoľnené. Predtým sa umyl, oholil. V hlave mal absolútne prázdno, pokoj. Privodil si ho meditáciou. Bol sám. Nemal nikoho. Nič a nikto sa k nemu neozýval. Povedal si, že už tu nemá, čo robiť. Dosiahol všetko, čo chcel. Pomáhal druhým, ale už nevedel prečo. Tak sa rozhodol odísť. Tak ako už to urobil veľakrát predtým. Ale teraz to bolo iné. Chcel ísť ďalej. Tak ďaleko ako ešte nebol. Začal. Začal si predstavovať klasickú detskú hojdačku ako sa na nej kolíše. Vyššie a vyššie. Telo nechal na hojdačke skĺznuť dole tak, aby on ostal. Stál sám nad sebou. Videl seba ako leží na posteli, okolo je poriadok. Teraz už nepotreboval žiadnu niť ako predtým. Stále si ju ovíjal okolo palca, aby sa mohol vrátiť. Už nechcel. Začal stúpať do výšok ,strácať sa v priestore. Rýchlejšie a rýchlejšie. Všetko sa začalo rozmazávať. Zrazu to všetko zastalo. Stál. Stál na lúke. No vedel, že je to len jeho vysnený raj. Vedel, že to všetko okolo neho, potôčiky kvety a pod. si stvoril sám. Vedel, že človek ide tam, kde si to vysníva. Ale on chcel ísť ďalej. Opäť spustil hojdačku v svojej hlave. To ešte predtým neskúsil. Odtiaľto sa dá vrátiť, ale čo bude ďalej, to nevedel. Bola to nová skúsenosť. Nebál sa. Nebál sa toho ,čo bude, lebo to, čo už bolo, uzavrel. Opäť rozmaznané všetko, opäť letel. Všetko zastalo. Ocitol sa vo veľkej knižnici. Police napravo, naľavo smerom hore. Keď sa pozrel smerom dole, tak zistil, že sa vznáša v priestore a knihy v policiach sú aj pod ním. Skúsil sa pohnúť. Išlo to ľahúčko, ako sa nadnášal v priestore, tak plával smerom, ktorý si vybral. Letel rýchlejšie a rýchlejšie, až mu knihy splývali v jednu rovnú čiaru. Uvedomil si, že hociktorým smerom sa poberie, stále sa vráti na to isté miesto. Že to, čo sa zdá rovné, je vlastne zaoblené a že celá knižnica je obrovská guľa, v ktorej sa pohybuje. Jedno ktorým smerom sa pohol. Bavilo ho to. Lietal si hore-dole a nechal sa unášať vlastnou ľahkosťou. Po čase zastal a začal sa zaoberať knihami okolo seba. Niektoré boli tenké, niektoré hrubé. Akáša. Napadlo ho. Zdroj všetkých informácií. Siahol po jednej knihe. Napriek jej hrúbke necítil žiadnu váhu. Otvoril ju. Písmenká v nej sa sami písali. V dolnej časti bola čiara a k písmenkám sa priradzovali rôzne znaky. Podľa znaku, ktorý sa vytvoril spozoroval v kútiku oka, že sa kúsok ďalej jedna kniha rozžiarila. A ďalej ďalšia a ďalšia, a že tie znaky sú odkazy na iné knihy. Pootváral ďalšie knihy. Do všetkých sa zapĺňali písmená, odkazy, znaky. Všade sa písalo niečo iné, všade to bolo iné. Zaujalo ho to. Aj vlastne zabudol, prečo prišiel. Sledoval knihy, posúval sa od jednej k druhej. Znaky boli niekde zhodné, niekde iné. Boli silnejšie, slabšie. Začal hľadať svoju knihu. Kde je? Pomyslel si. A stál pred ňou. Na knihe sa blýskal jeden jediný znak. A nepísalo sa v nej nič. Prázdno. Začal hľadať, či niekde inde nenájde svoj znak, ale hľadal márne. Bol len na jeho knihe. Nerozmýšľaj, vyprázdni myseľ. Zavrel oči a len tak, sa vznášal. Keď ich otvoril, všetko okolo neho sa stratilo. Bol súčasťou všetkého. Knižnica už nebola. Ani on nebol, bol Celkom. Bol. Proste len bol. Nepozeral očami. Videl to ,čo chcel vidieť. Vtedy ,keď to chcel vidieť. Stratilo sa všetko. Všetko chaos bol preč. Odrazu sa v ňom ozval hlas. ,,TO SI CHCEL?,, Nechápal ako môže počuť hlas, keď je súčasťou všetkého ako môže byť zároveň celok aj individualita. Ako to, že keď už nie je cíti ,že ešte je...........
..............otvoril oči. Ležal v posteli. Zvláštny sen. Usmial sa a zaspal. Ráno odišiel do svojej veštiarne a prijal prvého klienta. Začal miešať karty a objavil sa pred ním znak. Zahnal ho. Sny a robota nemajú nič spoločné. Vyložil veľké tablo pred klienta a povedal. No najprv sa pozrieme do Vašej minulosti......
........V Akaši sa rozsvietili na knihách znaky.........
Bo Magnus.
|